Horská záchranná služba | História - Stredisko lavínovej prevencie

História strediska lavínovej prevencie

1924, Na Slovensku sa intenzívnejšie s problematikou lavín začali zaoberať lesníci po r. 1924, keď lavína zo svahov Krížnej vo Veľkej Fatre zničila polovicu horskej osady Rybô a zabila 18 jej obyvateľov. Jedným z prvých priekopníkov lavínovej problematiky v päťdesiatych rokoch minulého storočia bol lesný inžinier Bukovčan, ktorý má veľkú zásluhu na vybudovaní protilavínových zábran nad osadou Rybô a aj v iných horských oblastiach Slovenska.

1956, Po druhej najväčšej lavínovej tragédii na Slovensku vo Vajskovskej doline na južných svahoch Nízkych Tatier sa pozorovaním vývoja podmienok na vznik lavín začínajú zaoberať viaceré skupiny odborníkov. Na Chopku vzniká prvá lavínová pozorovacia stanica pri meteorologickej stanici SHMÚ pod vedením Ing. Dušana Holého. Vo Vysokých Tatrách sa lavínami zaoberá Výskumná stanica TANAPu pod vedením Dr. Ing. Ladislava Kňazovického CSc. a Ing. Miliča Blahouta.

1964, V šeťdesiatych rokoch minulého storočia sa začínajú systematickejšie vykonávať aj profily snehovej pokrývky zamestnancami HS a TANAPu v oblasti Západných, Vysokých a Belianskych Tatier. V Nízkych Tatrách túto činnosť vykonávajú pracovníci HS v Jasnej a to v r. 1964 až 1968 prof. Karol Špánik a v r. 1968 až 1972 Ing. Ladislav Milan, Pavol Hvorka a Štefan Hošala.

1972, V roku 1968 po lavínovej katastrofe na Kubínskej holi padlo rozhodnutie o vybudovaní špecializovaného pracoviska na problematiku lavín pre celé Slovensko - Stredisko lavínovej prevencie so sídlom v Jasnej. Budova a priestory SLP boli skolaudované a dané do užívania v novembri 1972.