Horská záchranná služba | Popis oblasti - Malá Fatra

Popis oblasti - Malá Fatra

Krivánska Malá Fatra sa rozprestiera v severozápadnej časti Slovenska od Strečna k Zázrivskej doline. Je ohraničená Žilinskou kotlinou a riekami Varínkou, Váhom, Oravou a Zázrivkou. Hlavný hrebeň Krivánskej Malej Fatry je dlhý 43 km. Je to pekný horský hrebeň s mnohými vedľajšími výbežkami, nádhernými svahmi, skalnatými úsekmi a široko rozprestretými dolinami.

Túra po hlavnom hrebeni Malej Fatry začína sa v Strečne (360 m) cez Starý hrad a pokračuje popri chate pod Suchým na Suchý (1468 m). Zo Suchého vedie skalnatý hrebeňový chodník na Stratenec a odtiaľ postupuje na Malý Fatranský Kriváň (1671 m). Z neho cez Pekeník (1609 m) na najvyšší vrchol Malej Fatry - Veľký Fatranský Kriváň (1709 m) a odtiaľ do Snilovského sedla, na ktorého severnom svahu je postavená 8-miestna kabínová lanová dráha Vrátna - Snilovské sedlo. Z tohto sedla vedie chodník na Chleb (1647 m) a Hromové (1636 m), kde sa hrebeň Malej Fatry skrúca na sever a pokračuje cez Steny na Stoh (1608 m), ďalej zostupuje do sedla Medziholie (1185 m) a na Veľký Rozsutec (1610 m). Končí v Zázrivej (600 m).

Hlavným východiskom pre jednotlivé túry je Terchová. Z Terchovej možno podnikať túry do celej Malej Fatry a hlavne do Vrátnej. Vrátna patrí k najkrajším a najvyhľadávanejším horským dolinám Slovenska. Do Vrátnej sa dostaneme z Terchovej cestou popri vápencových skalách zvaných Tiesňavy. Na juhovýchode v doline pod Veľkým Rozsutcom je malá horská dedina Štefanová. Vrátnu na východe ohraničuje Veľký Rozsutec, Malý Rozsutec a Stoh, na juhu Poludňový Grúň, Steny, Hromové, Chleb a Veľký Fatranský Kriváň, na západe Kravarské, Žitné, Baraniarky, Sokolie a Boboty. Turisti vyhľadávajú výstupy na rôzne vrcholy, alebo túry do Dier, do ktorých sa možno dostať aj zo Štefanovej. Diery sú divo rozložené skaly s hlbokými priepasťami rozmanitých sklonov a spádov s mnohými vodopádmi. Voda a vietor boli hlavnými faktormi, pri tvorení bizardných malebností malofatranských skál a skalísk, najmä vo Vrátnej.

V Krivánskej Malej Fatre je v letnom období pre turistov vyznačkovaných 275 km chodníkov, v zimnom období vytyčovaných 35 km zimných ciest, lyžiarskych túr a zjazdoviek. V letnej sezóne premáva kabínková lanová dráha na Snilovské sedlo. V zimnom období je najvýznamnejšie lyžiarske stredisko Vrátna, kde okrem spomínanej kabínkovej lanovky je v prevádzke ďalšia 4-sedačka Paseky a 12 lyžiarskych vlekov. Svah Paseky, Príslop a Poludňový Grúň má umelé zasnežovanie. V Pasekách je aj večerné lyžovanie. Z ďaľších lyžiarskych stredísk treba spomenúť Gavúrky, Malá Lučivnú, Kľačiansku Maguru a Jedľovinu.

Popis pohoria Orava

Na severe sú Oravské Beskydy-hraničný hrebeň s Polskou republikou v dlžke 66 km a najvyšším bodom Babia Hora 1723 m.n.m.. Hrebeň Oravskej Magury od Zázrivej po Oravskú priehradu v dĺžke 34 km s najvyšším vrcholom Minčol 1396 m.n.m.. Na juhu Chočské vrchy dĺžkou 36 km najvyšším bodom Veľký Choč 1611m.n.m.. Najvýznamnejšie lyžiarske stredisko je Kubínska Hoľa.