Horská záchranná služba | Popis oblasti - Vysoké Tatry

Popis oblasti - Vysoké Tatry

Vysoké Tatry (Hight Tatras) alebo najmenšie veľhory sveta, sú zároveň najvyšším pohorím Slovenska a Poľska.

Východné Tatry, ktoré sa členia na:
        - Vysoké Tatry - najvyšším vrchom je Gerlachovský štít (2 655 m)
        - Belianské Tatry - najvyšším vrchom je Havran (2 152 m)

Hlavný hrebeň poboria je dlhý 26km. Vysoké Tatry sú na západnom konci ohraničené Ľaliovým sedlom (1 947 m n.m.), kde susedia so Západnými Tatrami. Z východu tvorí hranicu Kopské sedlo (1 749 m n.m.) a Belianske Tatry.

K oblastnému stredisku HZS Vysoké Tatry je pričlenená i oblasť Pieniny.

Pieniny sú krajinný celok geomorfologickej oblasti Východné Beskydy, geologicky sú samostatným celkom a jediným samostatným pohorím, ktoré je tvorené bradlovým pásmom.

Oblastné stredisko HZS Vysoké Tatry

Vysoké Tatry

Vysoké Tatry je horstvo s najvyššími bodmi Tatier a zároveň aj Karpát. Ležia medzi 49°00´ a 49°20´ severnej zemepisnej šírky a 19°55´ a 20°25´ východnej zemepisnej dĺžky s plochou 341 km2 (z toho 260 km2 leží na slovenskej strane) a s hlavným hrebeňom v dĺžke 26 km. Vysoké Tatry sú zložené hlavne zo žuly miestami možno nájsť aj vápence a kryštalické bridlice. Od Západných Tatier ich oddeľuje Ľaliové sedlo (1 947) a na východe od Belianských Tatier Kopské sedlo (1750,2). Najzápadnejším vrcholom je Svinica (2301) a najvýchodnejším vrcholom je Jahňací štít (2229,6). Najvyšším vrcholom je Gerlachovský štít (2654,4). 

Z hlavného hrebeňa vybieha päť južných rázsoch (rázsocha Kriváňa, Končistej, Gerlachovského štítu, Slavkovského štítu a Lomnického štítu) a dve severné rázsochy (rázsocha Vyšného Žabieho štítu a Širokej), pričom južné rázsochy sú kratšie a vyššie ako severné. 

Vo Vysokých Tatrách sa nachádza desať vrcholov s nadmorskou výškou väčšou ako 2600 m a to Gerlachovský štít (2654,4), Gerlachovská veža (2642), Lomnický štít (2633,9), Ľadový štít (2627,3), Pyšný štít (2623), Zadný Gerlach (2616), Lavínový štít (2606), Malý Ľadový štít (2602), Kotlový štít (2601), Lavínová veža (2600). 

Počas najväčšieho zaľadnenie tu bolo 33 ľadovcov, pričom najdlhší tiekol v Bielovodskej doline. Meral 14,2 km, dosahoval hrúbku skoro 300 m a zaberal plochu 5760 ha. 

Vo Vysokých Tatrách sa nachádza 120 až 190 plies, z toho okolo 100 na slovenskej strane Vysokých Tatier, pričom zaberajú plochu cca 3 km2 a objem asi 10 miliónov m3 (čo je asi 1/10 z celkového objemu všetkých plies na území Vysokých Tatier). Presný počet, ich hĺbka ani plocha sa nedá presne zistiť z viacerých dôvodov. Sú to: nerovnaké ročné úhrny zrážok, postupné zasypávanie plies skalnou suťou, zanášanie potočnými nánosmi, vplyv vegetácie, premena na rašeliniská a v neposlednom rade aj ľudský faktor. Medzi desať najväčších plies na slovenskej starne Vysokých Tatier patrí: Veľké Hincovo pleso (20,08 ha 53,7 m), Štrbské pleso (19,76 ha, 20 m), Nižné Temnosmrečinské pleso (12,00 ha), Vyšné Bielovodské Žabie pleso (9,56 ha), Popradské pleso (6,88 ha), Vyšné Temnosmrečinské pleso (5,55 ha), Nižné Terianske pleso (5,47 ha), Vyšné Wahlenbergovo pleso (5,18 ha), Krivánske Zelené pleso (5,16 ha), Nižné Bielovodské Žabie pleso (4,65 ha), pričom najväčšie pleso na území Vysokých Tatier je Morskie Oko (34,9 ha 51 m) a najhlbšie Czarny staw s hĺbkou 84 m. Obidve ležia na poľskej strane Vysokých Tatier. Najvyššie položené pleso je Modré pleso (2192) v Malej Studenej doline a najnižšie sú položené Rakytovské plieska (1323 a 1330). 

Belianske Tatry

Pomerne malé horstvo s plochou 67,5 km2 a s hlavným hrebeňom v dĺžke 14 km. Zložené sú hlavne z dolomitických vápencov. Počas najväčšieho zaľadnenie tu bolo 9 ľadovcov s najväčšou dĺžkou 2,5 km. 

V Belianských Tatrách sa plesá nenachádzajú, nahradzujú ich však rôzne krasové útvary, ktoré Belianským Tatrám dodávajú typickú charakteristiku. Z deviatich hlavných vrcholov Belianských Tatier je najvyšším Havran (2152) a najnižším Muráň (1890), najväčšou dolinou je Monková dolina, ktorá je ako jediná turisticky sprístupnená. 

Pieniny

Pieniny tvorí horský masív bradlového pásma. Na našom území sa nachádzajú len nižšie vrcholky, napríklad Holica (828 m n. m.), Najdominantnejšie a najkrajšie vrchy sa nachádzajú na poľskej strane: Sokolica (747 m n. m.) a Tri Koruny (poľsky: Trzy korony (982 m n. m.)). Vrchol Troch Korún sa skladá z piatich častí:

    Okrąglica (982 m n. m.)
    Płaska Skała (950 m n. m.)
    Nad Ogródki (940 m n. m.)
    Pańska Skała (Bryłowa) (920 m n. m.)
    Niżnia Okrąglica (Ganek, Siodło)

Geologická stavba

Vo vápencových častiach v Haligovských skalách sa vytvorili formy krasového reliéfu vo verejne neprístupných jaskyniach – Aksamitka, Zbojnícka jaskyňa, Jazvečia jaskyňa, Kozia jaskyňa a Medvedie diery.

Chránené územia v Pieninách

Na časti územia Pienin sú vyhlásené národné parky. V Poľsku je to Pieninski Park Narodowy (PPN) a na Slovensku Pieninský národný park (PIENAP). Na západe, v Poľsku, národný park začína Zelenými skalkami nad vodnou plochou čorštýnskej priehrady a pokračuje hradným bradlom Čorštýn ďalej na východ, cez Macelovú horu, Novú horu, Tri Koruny, Sokolicu a končí bralom Bystrík, na pravej strane Dunajca, na začiatku Malých Pienin. Na slovenskej strane národný park začína Hôrkou a Uhliskami nad Červený Kláštorom a pokračuje Kláštornou horou, Plašnou s Haligovskými skalami, Holicou a Malými Pieninami na východ ku kóte Vrchličky na ktorej územie národného parku končí.

V minulosti boli na území národného parku maloplošne chránené územia ale od roku 2004 ich nahradila zonácia národného parku a v súčasnosti má Pieninský národný park štyri zóny. Zónu A s piatym stupňom ochrany, zónu B so štvrtým stupňom ochrany, zónu C s tretím stupňom ochrany a zónu D, ktorú tvoria intravilány a rozvojové územia obcí Červený Kláštor, Haligovce a Lesnica, s druhým stupňom ochrany.